Pozreli sme sa na právne formy, ktoré počtom vynikajú v slovenskom rebríčku. Do našej analýzy sme zahrnuli len tie subjekty, ktoré podali daňové priznanie v riadnom termíne do 31. 3. 2025, ako ich eviduje databáza TRANSPAREX. Z analýzy vyplýva, že v rebríčku jednoznačne vedú eseročky, po nich nasledujú živnostníci, zväzy a spolky a následne obce a mestá. Z našich dát sme vyčítali aj značné regionálne rozdiely naprieč krajmi, no viac si už prečítate v našej analýze právnych foriem.
Na Slovensku vedú eseročky
Na Slovensku nájdeme široké spektrum podnikateľských subjektov, ktoré sa líšia svojou štruktúrou aj formou. Analýza dát z jednotlivých krajov odhaľuje zásadné regionálne rozdiely v spôsobe podnikania a organizácie subjektov, ktoré u nás poukazujú na rôznorodosť podnikateľského prostredia.
Najrozšírenejšou právnou formou sú na Slovensku jednoznačne eseročky. K máju 2025 bolo zaregistrovaných viac ako 119 000 spoločností s ručeným obmedzením (s.r.o.). V Bratislavskom kraji ich je registrovaných takmer 39 000, zatiaľ čo v Prešovskom kraji je ich hlboko pod 10 000.
Táto právna forma obchodnej spoločnosti umožňuje jednoduchšie podnikanie s väčšou dôveryhodnosťou. Eseročky tiež umožňujú flexibilné rozdelenie zisku medzi spoločníkov na základe dohodnutých podielov a majú ďalšie výhody, čo vypovedá o vedúcej pozícií spoločností s ručeným obmedzením na Slovensku.
Živnostníci ako stabilný pilier Slovenska
Na druhom mieste vedú živnostníci, ktorých je na Slovensku viac ako 26 000. Ich rozloženie je pomerne rovnomerné, čo dokazuje aj nízka štandardná odchýlka (538). Živnostníci sú teda prítomní v každom regióne takmer v rovnakej miere. V priemere tak pripadá na každý kraj okolo 3 360 živnostníkov.
Tu treba spomenúť, že živnosti sú jednoduchšou formou podnikania než eseročky. Zakladajú sa rýchlejšie, sú lacnejšie a vyžadujú si menej administratívy. To motivuje ľudí podnikať touto formou. Takisto mnohé firmy namiesto zamestnávania ľudí uzatvárajú zmluvy so živnostníkmi, čo je neraz výhodnejšie pre zamestnávateľov.
Zväzy a spolky majú u nás stále silnú tradíciu
Z pohľadu dát v databáze TRANSPAREX je zaujímavá aj kategória združení (zväzov, spolkov), ktorých je na Slovensku viac ako 5 600. Ich rozdelenie v krajoch však charakterizuje značný nepomer. V Žilinskom kraji sa napríklad nachádza takmer 1 450 zväzov a spolkov, kým v Trenčianskom kraji sa ich počet pohybuje okolo 450.
Spolky na Slovensku slúžia na združovanie ľudí s rovnakými záujmami alebo cieľmi, ako sú výchovná činnosť, organizovanie aktivít a podujatí a zachovávanie tradícií. Do tejto kategórie sme nezapočítali neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby alebo nadácie v jednotlivých krajoch.
Samospráva a obce v TOP rebríčku
V TOP 5 právnych foriem sú aj mestá a obce (m.ú., o.), ktorých je na Slovensku viac ako 2 650. Keďže ide o pevný počet samosprávnych celkov, ich rozdelenie zodpovedá geografii. V Prešovskom kraji je najviac obecných a mestských úradov (627), v Bratislavskom najmenej (len 59), čo odráža urbanizačný charakter hlavnej metropoly.
Počet miest a obcí na Slovensku sa za posledné desaťročia nezvyšuje, ale ani výrazne neznižuje. Niektoré obce sa dokonca zlúčili a iné získali štatút mesta, čo každoročne môže meniť ich počty. Medzi najväčšie mestá sa na Slovensku podľa počtu obyvateľov zaraďujú Bratislava, Košice a Prešov.
Právne formy poukazujú aj na regionálne rozdiely v krajine
Niektoré právne formy vykazujú výrazné rozdiely v krajoch. Eseročky majú štandardnú odchýlku viac ako 9 700, čo je dôkazom silnej koncentrácie firiem v Bratislave. Akciové spoločnosti pritom dosahujú podobné disproporcie, čo možno spojiť práve s prítomnosťou väčších firiem v hlavnom meste.
Na opačnej strane spektra stoja napríklad politické strany a hnutia (17 subjektov) a štátne podniky (8 subjektov).
Z rozdielneho rozloženia právnych foriem naprieč krajmi vyplýva, že regionálna politika by nemala byť uniformná. Kým niektoré kraje dominujú komerčnými subjektmi, iné sú silné v komunite a samospráve. Podpora malých a stredných podnikov, ako aj tretieho sektora, by preto mala zohľadňovať regionálnu realitu.
