Zákonnou povinnosťou verejných obstarávateľov/obstarávateľov je určenie predpokladanej hodnoty zákazky. Tá musí byť určená objektívnym a overiteľným spôsobom a hodnota zákazky musí byť aktuálna v čase vyhlásenia verejného obstarávania.
V závislosti od kvality prípravnej fázy verejného obstarávania, v ktorej sa určuje nielen predpokladaná hodnota zákazky, ale aj podmienky účasti alebo zmluvné podmienky, je definovaná úroveň hospodárskej súťaže.
Zároveň je verejný obstarávateľ/obstarávateľ povinný dodržiavať princíp hospodárnosti vo verejnom obstarávaní. Účelom tohto princípu je efektívne vynakladanie verejných zdrojov. Je teda povinnosťou verejného obstarávateľa/obstarávateľa nastaviť podmienky súťaže tak, aby sa súťaže mohli zúčastniť len tí najkvalitnejší dodávatelia, ale zároveň musí verejný obstarávateľ/obstarávateľ, za dodržania princípu hospodárnosti, šetriť verejné zdroje.
V hodnotení priemerných dosahovaných úspor sa zameriavame na výpočet rozdielu medzi predpokladanou hodnotou zákazky a víťaznou ponukou. Víťazná ponuka však nemusí byť najnižšia cenová ponuka predložená v súťaži. To môže nastať v prípade, keď verejný obstarávateľ/obstarávateľ ponuky s nízkou cenou vylúči alebo ponuky nehodnotí len na základe ceny. V takomto prípade je možné, že víťazný uchádzač ponúkne vyššiu cenu než konkurencia, avšak jeho ďalšie návrhy na plnenie kritérií budú pre verejného obstarávateľa/obstarávateľa výhodnejšie .
Úspory vo verejnom obstarávaní sú samostatne počítané pre nasledujúce typy zákaziek:
- zákazka na dodanie tovarov
- zákazka na poskytnutie služieb
- zákazka na realizáciu stavebných prác
Zákazky s nízkou hodnotou nie sú hodnotené z hľadiska dosahovaných úspor, keďže verejní obstarávatelia informácie o týchto zákazkách zverejňujú vo forme súhrnných správ o zákazkách, v ktorých nie je uvádzaná predpokladaná hodnota zákazky alebo informácie o všetkých predložených ponukách. Súhrnná správa obsahuje len informácie o hodnote uzatvorenej zmluvy a identifikáciu dodávateľa.
Ďalším typom zákaziek, ktoré nie sú pre tento index hodnotené sú zákazky zadávané prostredníctvom dynamického nákupného systému. Informácie o týchto zákazkách sú zverejňované v podobnom rozsahu ako zákazky s nízkou hodnotou, pričom ponuky uchádzačov verejní obstarávatelia nezverejňujú.
Pri rámcových dohodách sú do úvahy brané len tie zákazky, ktoré majú jasne definovanú predpokladanú hodnotu zákazky a hodnota víťaznej zmluvy je určená na hodnotu celej rámcovej dohody (častým prípadom je zverejňovanie úspešnej ponuky len v rozsahu jednotkových cien, pričom takéto zákazky do úvahy nemôžeme brať z dôvodu nejednoznačnosti celkovej hodnoty rámcovej dohody).
Pre správne určenie metodiky výpočtu úspor pri zákazkách realizovaných cez EKS je nevyhnutné určiť pásmo špekulatívnych ponúk a tieto z hodnotenia vylúčiť.
Pri analýze predložených ponúk v rámci EKS vyplynulo, že výška úspešných ponukových cien lineárne klesá od 0 % rozdielu medzi ponukovou cenou a predpokladanou hodnotou zákazky až do 100 % rozdielu medzi predpokladanou hodnotou zákazky a víťaznou cenovou ponukou.
Znamená to, že uchádzači sú ochotní predkladať ponuky aj s nulovou cenou. Po detailnej analýze sme zistili, že uchádzači takýmto spôsobom dokážu obísť anonymitu súťaže realizovanej cez EKS. Po ukončení súťaže systém EKS de-anonymizoval účastníkov súťaže a uchádzač tak zistil, kto je verejným obstarávateľom/obstarávateľom a kto je jeho konkurencia.
Keďže je pri štatistickom hodnotení nevyhnutné eliminovať také súťaže, ktoré by neobjektívnymi výsledkami znehodnotili celkové hodnotenie výkonnosti verejných obstarávateľov/obstarávateľov, bolo nevyhnutné takéto súťaže z metodiky vylúčiť.
Z tohto dôvodu je pri hodnotení výkonnosti verejných obstarávateľov/obstarávateľov nevyhnutné vylúčiť z hodnotenia zákazky, v ktorých bola vypočítaná úspora viac než 50 % oproti predpokladanej hodnote zákazky.
Nakoľko sa každý z uvedených druhov zákaziek (tovary, služby práce) vyznačuje svojimi špecifikáciami, ktorých výsledkom je rozdielna priemerná úspora, v rámci navrhnutého hodnotenia boli vypočítané priemerné úspory pre každý druh zákazky samostatne. V tomto kontexte boli určené priemerné úspory s následným určením maximálnej úrovne úspor, ktoré boli hodnotené. V prípade ak verejný obstarávateľ /obstarávateľ v realizovanej a hodnotenej zákazke získal vyšší než maximálny hodnotený priemerný počet ponúk, bola mu udelená známka 100.
Pre výpočet priemerných úspor hodnotené len riadne ukončené zákazky.
Pomerné váhové kritériá boli udelené v rámci hodnoteného rozsahu medzi minimálnou úsporou, ktorá bola stanovená na 3% voči predpokladanej hodnote zákazky a výškou dosiahnutých úspor v zákazke.
Vzorec výpočtu:
T-index2 = Ø(ØUt+ØUs+ØUp)
ØUt/ØUs/ØUp = ((ØU-MIN)/(MAX-MIN))*100
Ut – úspory na tovaroch
Us – úspory na službách
Up – úspory na prácach
U – úspory konkrétnej na zákazke
MIN – Dosiahnuté úspory s 0 % hodnotením
MAX – Dosiahnuté úspory so 100 % hodnotením
Ak žiadne z realizovaných zákaziek neboli na základe tejto metodiky hodnotené známkou, index T2 sa do celkového hodnotenia nezapočítaval.